In lieu of an abstract, here is a brief excerpt of the content:

Jorge Echeverría Lope Maya Jorge Echeverría Lope. Photographed at Hacienda Chunkanán, Cuzamá, Yucatán. Jorge Echeverría Lope was born on September 4, 1947, on the Chunkanán Hacienda in Cuzamá, Yucatán. He studied telegraphy and radio electronics in the city of Mérida from 1967 to 1969. He presently works as a small merchant. Since 1984, he has been an independent short-story writer in the Mayan language and a consultant to a Mayan language reading/writing workshop. In 1990, 1992, and 1995 Echeverría Lope earned first place in the annual Mayanlanguage literary contests organized by Mérida’s Instituto de Cultura. In 1993 the Yucatán Instituto de Cultura published his book Buukinte Nook’a’/Ponte esta ropa (Put on These Clothes). In the third series of the Colección Letras Mayas Contemporáneas he published the volume entitled X-La’-Boon-Suumij/Vieja huella de soga (Ancient Rope Marks). Jorge Echeverría Lope nació el 4 de septiembre de 1947 en la Hacienda Chunkanán, de Cuzamá, Yucatán. Estudió telegraf ía y mecánica de radio en la ciudad de Mérida entre 1967 y 1969. Actualmente se desempeña como comerciante en pequeño. Desde 1984, de manera independiente, escribe cuentos en lengua maya y asesora un taller de lectoescritura en esa lengua. Ha obtenido el primer lugar en los concursos anuales de literatura en lengua maya organizados por el Instituto de Cultura de Yucatán en 1990, 1992 y 1995. En 1993 el Instituto de Cultura de Yucatán le publicó Buukinte Nook’a’ (Ponte esta ropa). En la tercera serie de la Colección Letras Mayas Contemporáneas publicó X-La’Boon -Suumij (Vieja huella de soga). 55 [3.138.69.45] Project MUSE (2024-04-25 16:51 GMT) X-La‫ء‬-Boon-Suumij Jorge Echeverría Lope Maya1 [From X-La’-Boon-Suumij/Vieja huella de soga, pp. 7–22. Maya dziibo’ob bejla’e, 3rd series, vol. 8, C. Montemayor, series ed. Mexico City: INI/TRF, 1998.] —Hey, hey, tu’ux ka bin paal ma’ ta wilik ta’itak u chíini k’iin ts’ookole’ a kajal náach p’aata’, ki’ suut paach ka suunakech tanaj. Tumen k’áaxe’, yéetel ak’abe’ ku jo’osik u yáayam je’ ti’ máa sajake’, bey xan ku náaktsentik máax jach ts’íik u ts’ikuba. —Tech wa ka t’an noj lu’um. —Ma’ wa ta k’ajóoltik in t’aan. Pakteni’, ten u nojochil Ya’axche’.2 —Ba’an túun ka béetik weyé, masak’ k’aja’anten chéen ich káj p’ata’anech kajtá’. —Le ba’ax ka wa’aliko’ ma’ beyi’, a woje’, chéen jujuntúul ti’ in páalal yéetel jujuntúul ti’ in wáabilo’ob bisa’an kájtál ich kaaj, ts’o’okole’, Jajal-K’uj k’ubmi ti’ maya t’aan wíinik u tia’al u k’ajóolko’ob u bejil ka’an. U páay ti’ le je’elo’ ma’ a wa’a’len wa saatalech’ wa yaan ba’ax ku máan a kaxant’, ts’ookole’ mix a k’aaba’ a wa’alen. —Ma’ wa ta k’uuxi ka in t’anech, ‘‘Yum Ya’axche’,’’3 wa k’abéet in t’ankech ‘‘U Nojoch Yum Ya’axche’.’’4 —Mejen ma’alob a t’anken yoolá ‘‘Yum Ya’axche’ ’’ ma’ k’as in wu’uyik. Teche’ ts’o’ok a ts’ik ulaak’ unp’éel in k’aaba’, ts’ookole’ ma’ a wa’aten máakalmáak a tia’al, wa x-ma’ k’aaba’ech. —A woje, yaax kin in wa’atech, in k’aaba’ Súulub, in k’a’ k’aaba’ yo’ola in tatae’, Chan, in ka’ k’aaba’ yo’ola in mamae’, Ek’, tuulis in k’aabae’, Súulub Chan Ek’, chen baale’ ma suuka’an in t’aana beyo’, chen Súulub in t’aana. —Mina’an a wiits’ino’ob máasi’ma’. —Mina’an, ba’axten. —Tin na’ata ilie’. —Wa a woje na’at, a’axten tuun ma’ taan a na’atik ba’ax kin beetik weye’. —Le ba’ax ka k’aatik ooli’ k’as talám tumen mina’an in sáastún kin ch’ene’et, K’abeet a wáalik ten. —Maalo’ tuun, a woje, taan in kaxtik unp’eel ch’e’en5 k’aba’ ta’an ‘‘X-La’-Boon-Suumij...

Share